Aj výraz „zázračné dieťa“ bol pre ňu prislabý
Príbeh rodiny Polgárovcov akoby napísal hollywoodsky scenárista s veľmi bujnou fantáziou. V Budapešti žili manželia László a Klára, ktorým sa postupne narodili tri dcéry – Zsuzsa (1969), Zsófia (1974) a Judit (1976). Otec László bol školský psychológ a zanietený šachový tréner. Jeho názory na vzdelávanie detí vyvolávali v socialistickom Maďarsku pobúrenie. „Žiadne dieťa sa nenarodí ako génius. Stane sa ním až výchovou. Z každého zdravého dieťaťa môže byť pri správnom vedení vyrásť génius.“ Tvrdil. Cesty manželov Polgárovcov sa stretli v Sovietskom zväze. Klára pochádzala z Ukrajiny, bola učiteľkou cudzích jazykov. Otec Polgár odmietal dať svoje dcéry do klasickej školy, chcel ich vzdelávať doma. Maďarskí komunistickí pohlavári o tom najprv nechceli ani počuť, zopár „iniciatívcov“ dokonca navrhovalo odobrať dcéry rodičom. Tvrdohlavý László si nakoniec presadil svoje. Dcéry do školy nechodili, s otcom a mamou sa doma učili všetky bežné predmety. A okrem nich aj vyššiu matematiku, nemčinu, angličtinu, ruštinu a jazyk Esperanto. Mimochodom, najstaršia Zsuzsa dnes ovláda sedem cudzích jazykov, jej setry po štyri.
Každá z dcér sa od veku štyroch rokov začala venovať šachu. Dievčatá trávili nad šachovnicou päť až šesť hodín denne, ale rodičia prísne dbali aj na ich fyzický rozvoj. Často ich brávali na výlety do prírody, takmer denne plávali, doma sa odohrávali tvdré súboje v stolnom tenise. Rozhodne to nebol bežný režim pre školáčky, mnohí to označovali za dril a šikanovanie zo strany rodičov. Celé to lakonicky vysvetlila o mnoho rokov neskôr najmladšia Judit, v tom čase už najlepšia šachistka na svete. Keď sa jej istý „dobre informovaný“ americký novinár opýtal, či jej nie je ľúto, že nemala žiadne detstvo, odvetila jasne: „Ale my sme mali detstvo a bolo krásne. Celé dni sme sa hrali.“
Judit mala iba dvanásť rokov, keď štartovala na majstrovstách sveta v kategórii chlapcov. Milé, tiché dievčatko s copíkom spôsobilo u budúcich súperov ironické úškľabky. Po zápasoch nejednému z nich skrúcalo tvár do plaču. Dievčatko s copíkom prešlo turnajom ako buldozér a suverénne ho vyhralo. Ak by si chalani vopred zistili, s kým majú tú česť, ich okázalé sebavedomie by zaručene kleslo. Judit už ako jedenásťročná porazila Leva Gutmana, medzinárodného veľmajstra. Teda šachistu tej najvyššej kategórie.
Judit začala veľmi skoro hrať výlučne s mužmi, medzi ženami totiž nemala primeranú súperku. Pochybné teórie o nižšej intelektuálnej kapacite ženského mozgu, o jeho neschopnosti zložitých racionálnych analýz, to všetko krehká Judit symbolicky roztrhala na franforce..
Judit Polgárová hrala šach živelne, vášnivo. Milovala neprehľadné, komplikované pozície, kde často nevyhráva striktná racionalita, ale skôr fantázia a intuícia. Zradné víry jej kombinačnej hry vcucli nejedného súpera a vypľuli ho pomletého na fašírku. A prihodilo sa to aj tým najväčším esám. Judit dokázala poraziť jedenásť bývalých, či úradujúcich mužských majstrov sveta. Medzi nimi aj fenomenálneho Garriho Kasparova, či súčasnú svetovú jednotku Magnusa Carlsena. Kým však mohla Judit vtrhnúť medzi mužskú šachovú elitu, jej otec musel odhodlane bojovať proti maďarskej šachovej federácii. Žena by mala hrať proti mužom? Neprípustné! Až v roku 1988 federácia rezignovala, sestry Polgárové mali v tom čase 19, 14 a 12 rokov.
Domácnosť Polgárovcov fungovala podľa jasných pravidiel. Tatko venoval takmer všetok svoj voľný čas učeniu a trénovaniu dievčat, mama Klára okrem varenia, prania a ďalších činností bola „šéfom logistiky“. Náročná úloha. Dcéry už veľmi skoro hrávali turnaje po celom svete. Konkrétne v približne štyridsiatich krajinách štyroch kontinentov. Najmenej úspešná bola Zsófia, ktorá sa stala šiestou najlepšou šachistkou na svete. Svet čiernobielych políčok dobrovoľne opustila, pustila sa do štúdia výtvarného umenia a interiérového dizajnu. Už vo veku 9 rokov vyhrala Judit svoj prvý medzinárodný turnaj a odniesla si prémiu 1000 dolárov. O tri roky neskôr bola prvá na prestížnom turnaji v Londýne a splnila kvótu na udelenie titulu medzinárodný majster. Stihla to o dva roky skôr než legendy šachu, majstri sveta Bobby Fisher a Garri Kasparov. Bez preháňania, v jej prípade bol aj prívlastok „zázračné dieťa“ prislabý. Novinári sa okolo Judit rojili ako včely okolo sladkého kvetu. Jeden z nich sa jej opýtal, či raz bude majsterkou sveta a Judit placho a skromne odpovedala: „Pokúsim sa.“
V novembri 1988 Judit, Zsusza a Sofia Polgárové spoločne s Ildikó Mádiovou reprezentovali Maďarsko na šachovej olympiáde v gréckych Thessalonikách. Ešte pred jej štartom šéfovia medzinárodnej šachovej federácie museli riešiť pikantný problém. Maďarský ženský tím žiadal o povolenie štartovať v súťaži mužov. Po zápalistých debatách FIDE vyniesla konečný verdikt – zamieta sa. Mnohé šachové osobnosti sa ešte pred súťažou vyjadrovali o Maďarkách ironicky. Jednoznačnú prognózu vyslovil skúsený medzinárodný veľmajster a tréner ženského družstva Sovietskeho zväzu Eduard Gufeld. „Som hlboko presvedčený, že tie zázračné dievčatá stratia svoj punc neporaziteľnosti.“
Po poslednej partii turnaja Gufeld isto ľutoval, že niečo také povedal. Prvýkrát v histórii nezískala zlato najväčšia šachová veľmoc. Sovietsky zväz s Maďarskom prehral. V konfrontácii s najlepšími hráčkami sveta Judit excelovala, z trinástich partií dvanásť vyhrala, jednu remizovala. Mala iba 12 rokov a mnohí experti tvrdili, že je najlepšou šachistkou na svete. Malá slečna vystupovala veľmi pokojne a skromne, ale za šachovnicou sa zmenila na nebezpečnú šelmu. Jej vášnivý, kombinačný štýl priťahoval rovnakú pozornosť ako jej neuveriteľné výsledky. Sám veľký Garri Kasparov o nej povedal: „Judit Polgárová všetkým dokázala, že pre ňu neexistujú žiadne limity. Tento fakt odmietalo veľa vynikajúcich šachistov, vrátane mňa. Teraz jej musím venovať veľké uznanie.“
Úchvatná jazda malej školáčky pokračovala. V holandskom meste Wijk aan Zee sa každoročne koná jeden z najväčších šachových turnajov na svete. V roku 1998 naň prišlo 14 najlepších hráčov planéty. Vyhral ho Ind Vishwanathan Anand, ktorý z trinástich partií prehral len jedinú – s Judit Polgárovou. Ešte väčšou senzáciou bol jej súboj na 8 partií s Anatolijom Karpovom v júni 1988 v Budapešti, ktorý Judit vyhrala 5:3. Dodajme, že v tom čase bol Karpov majstrom sveta a Judit mala stále len 12 rokov. Šachový svet nevychádzal z úžasu.
V septembri 2002 sa konal vrcholne prestížny šachový súboj Ruska so svetovým výberom. Priniesol historické víťazstvo ženy nad aktuálne prvým hráčom svetového rebríčka. Judit Polgárová porazila krásnym kombinačným štýlom Garriho Kasparova. Ten pred pár rokmi nazval Judit hanlivo „cirkusovou bábkou“. Ani po víťazstve nestratila Judit punc noblesnej dámy. Neznížila sa k škodoradostnej reakcii, víťazstvo iba okomentovala ako „jeden z najvýznamnejších momentov mojej kariéry.“
V októbri a novembri 2002 hrala Judit na druhej šachovnici za Maďarsko na 35. šachovej olympáde a prispela k zisku strieborných medailí. Výber Ruska sice získal zlato, no vo vzájomnom súboji s Maďarskom prehral.
V roku 2003 mala Judit jediný, ale náročný športový cieľ – vrátiť sa do prvej desiatky mužského svetového rebríčka. Turnaj v holandskom Wijk aan Zee poskytoval šancu na poriadnu porciu bodov. Skončila druhá, len o pol bodu za budúcim majstrom sveta Indom Anandom. Jedným z vrcholov turnaja bola jej partia s Karpovom, ktorú rozhodla drvivým útokom. V apríli 2003 sa konal v Budapešti superturnaj, v ktorom siahala Judit na prvenstvo. Prekazil jej ho krajan Péter Lékó, uštedril jej jedinú prehru.
V roku 2004, po štyroch rokoch manželstva s uznávaným veterinárom Gusztávom Fontom, priviedla Judit na svet svoje prvé dieťa, syna Olivera. Na pár mesiacov dala šachu zbohom. V januári 2005 sa vrátila, o šesť mesiacov jej patrilo v svetovom rebríčku mužov ôsme miesto. Lenže prišla ďalšia pauza, v júli 2006 sa jej narodila dcéra Hanna. Pár týždňov po pôrode už hrala turnaj v bleskovom šachu v Izraeli. V konkurencii pätnástich popredných veľmajstrov obsadila delené piate miesto a „prilepšila“ si o 5625 amerických dolárov. V októbri zažiarila v holandskom Hoogeveene, dvakrát tam porazila svetovú jednotku Veselina Topalova a turnaj vyhrala. Ale šach pre ňu nebol prioritou. Oveľa viac času venovala svojim dvom deťom.
Na prelome septembra a októbra 2010 hrala Judit na tretej šachovnici v maďarskom mužskom tíme na 39. šachovej olympiáde v Rusku. Družstvo skončilo štvrté, Judit bola na tretej šachovnici štvrtá najlepšia. O mesiac neskôr vyhrala nabitý turnaj v Mexiku, kde porazila Vasilija Ivančuka aj Veselina Topalova. Druhý menovaný bol exmajstrom sveta a jednotkou svetového rebríčka. Polgárová zo štyroch partií stratila len pol boda.
Redaktor rešpektovaného denníka Guardian vo svojom obsiahlom článku o šachových veľmajstroch okrem iného skonštatoval: „Niektorí z nich boli v praktickom živote absolútne nefunkční. Ale keď som bližšie spoznal Judit Polgárovú, zistil som, že je očarujúcou osobnosťou. Je veľmi prístupná, otvorená, empatická, vnútorne vyrovnaná. Zvládala súčasne veci, ktoré boli samy osebe náročné. Bola špičkovou hráčkou, úspešne viedla v Maďarsku šachovú nadáciu, písala odborné knihy, podieľala sa na vzdelávacích programoch, v ktorých bol jedným z predmetov šach. Popritom bola skvelou mamou pre svoje dve deti.“
Judit Polgárová má aktuálne 44 rokov a je stále pracovne veľmi aktívna. Popularizuje šach po celom svete, vedie vlastnú nadáciu. Viacero krajín sveta zaradilo na jej popud šach medzi bežné školské premety. Rokmi sa jasne potvrdilo tvrdenie Judit, že šach u detí výrazne rozvíja tvorivé myslenie a kreativitu.Ale zrelá a šarmantná dáma s IQ 170 ako svoje hlavné zamestnanie označuje profesiu – mama.
