reklama

Blog o slovenskom športe

Štát sa chová k športu macošsky. Keď už nechce šport masívne dotovať, mohol by aspoň nechať na pokoji tých, ktorí dotovať chcú. Napríklad pána prezidenta Dunajskej stredy.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (1)

Vyrástol som na košickom sídlisku, kde sme s kamarátmi mastili futbal od rána do večera. Všade naokolo boli parčíky s peknými trávnikmi, kde sme mohli lietať do sýtosti. Pouličné lampy boli blízko, preto sme v lete hrávali aj za tmy a cítili sme sa akoby sme behali po trávniku vo Wembley. Prakticky sme neboli chorí, chrípka nás prikvačila tak raz za tri roky, vážnejšie choroby sme vôbec nepoznali. Dnešné deti hrajú futbal virtuálne, nejedno nezvládne obyčajný kotúľ. 

V zime nám otcovia postavili ľad a po niekoľkých hodinách hokeja sme sa vracali domov ako snehuliaci. Od nežnej revolúcie sa na našom sídlisku odohrali významné zmeny. V okruhu jedného štvorcového kilometra zanikli štyri futbalové ihriská. Zato na tej istej ploche teraz máme päť supermarketov. Pri nakupovaní ušetrí občan minimálne 500 metrov chôdze. Vynikajúce pre jeho pohodlie, oveľa horšie pre jeho zdravie.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Šport nie je iba zmysluplné trávenie voľného času pre rekreantov. Má nepochybne niekoľko pozitívnych účinkov na organizmus. So športom sa starne pomalšie, telo je zdravšie. Je prevenciou vzniku nejedného zdravotného problému.

Niekoľko štúdií, uskutočnených vo vyspelých krajinách, ukázalo veľmi zaujímavé výsledky. Každé euro, investované do športu, vrcholového, výkonnostného, či amatérskeho, prináša štyri až päť eur profitu. Inak povedané – u ľudí, ktorí športujú, štát výrazne ušetrí na zdravotných a sociálnych výdavkoch. Športové veľmoci to pri svojom hospodárení berú výrazne do úvahy. Kým Slovensko investuje do športu zhruba 40 eur na obyvateľa ročne, také Francúzsko okolo 270 eur, teda takmer sedemkrát viac. Argumentácia našich politikov, že máme obmedzený balík peňazí a viac ich do športu investovať nemôžme, je scestná. V horizonte niekoľkých rokov sa každé vynaložené euro bohato zhodnotí. Aj výsostne pragmatický, či skôr ekonomický pohľad na šport ukazuje, že vložiť do neho finačné prostriedky je rozumné a vysoko efektívne. Nechce u nás štát na športe významne zarábať? Vyzerá to tak, že nie, veď aktuálna legislatíva o športe berie peniaze tým, ktorí sú ochotní investovať do športu. Oveľa vyššie náklady pre športových sponzorov mnohých z nich odradia a s podporou zrejme skončia. 

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Dôsledky sú evidentné, ten najvýznamnejší – už spomínaní Francúzi žijú v priemere o 7 rokov dlhšie než Slováci. V závažných chorobách srdca sme v európskom rebríčku veľmi vysoko. Lekári upozorňujú, že je to priamy dôsledok sedavého spôsobu života. Inak povedané – Slováci venujú veľmi málo času fyzickým aktivitám a výrazne sa to prejavuje na ich zdraví.

Keď sa prejdete ktorýmkoľvek západným štátom, na každom kroku narazíte na trávnaté plochy, ihriská, cyklistické trasy, na ktorých sa nestretnete s automobilmi. Svetový trend je zrejmý – nechávať čo najčastejšie autá v garážach a presúvať sa na bicykloch, alebo pešo. Trebárs v kanadskom Montreale prejde každý dospelý občan v priemere 54 kilometrov týždenne na bicykli. Vedenie mesta masívne podporuje tento progresívny trend. Perfektne tam funguje bezplatné požičiavanie bicyklov, do veľkej časti mesta majú autá vjazd zakázaný. Na každých sto občanov Montrealu pripadá neuveriteľných 70 bicyklov!

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Slováci zachytili tento trend. Mnohí už cestujú často do práce na bicykloch, šetria tým životné prostredie a utužujú svoje zdravie. Ale mohlo by ich byť niekoľkonásobne viac. Je početná skupina tých, ktorí by chceli, no nemôžu. Zásadnou prekážkou je poslabšia infraštruktúra. Cyklistické chodníky, pešie zóny, na ktorých autá nikoho neobmedzujú, nekrižujú, neohrozujú. Vytvárať športoviská, to je z hľadiska výsledného ekonomického efektu ako investovať do vysoko výnosných dlhopisov. Keď štát neinvestuje, nehospodári efektívne. Rušenie športovísk zakladá predpoklady na to, aby štát za svoju krátkozrakosť draho platil. Ak neberieme do úvahy už spomínaný finančný profit, dôsledky sú katastrofické. Výdavky na zdravotníctvo sa na Slovesnku zvyšujú alarmujúcim tempom.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

V negatívnom rebríčku kardiovaskulárnych chorôb sme, ako už bolo spomínané, v Európe na špici, rapídne stúpa počet onkologických pacientov. Priamo to súvisí s nesprávnym spôsobom života. Človek, ktorý si pravidelne, aspoň trikrát do týždňa zašportuje, má o polovicu menšiu pravdepodobnosť, že ho postihne infarkt. 

Ak štát vedome ignoruje podporu športu, správa sa nezodpovedne k finančnému hospodáreniu i k svojim občanom. V tomto smere za športovými veľmocami výrazne zaostávame. Dôsledky znášame a budeme znášať mnoho rokov. Aj keby sme sa okamžite zmenili a investovali do športu, ovocie budeme zbierať rádovo o desať rokov.

Moji dvaja synovia športujú. Nemusel som ich nútiť, futbalová lopta ich opantala veľmi skoro. Ale ten úžasný pocit, preniesť sa s divoko bijúcim srdcom do „Wembley“ nezažijú. Developer si zmyslel postaviť nový obchod práve tam.

Marián Betík

Marián Betík

Bloger 
  • Počet článkov:  16
  •  | 
  • Páči sa:  70x

Som obyčajný muž, manžel a otec, príležitostný rekreačný športovec, knihomoľ, milovník rocku a klasiky, filantrop bez relevantného dôvodu Zoznam autorových rubrík:  NezaradenéSúkromné

Prémioví blogeri

Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

19 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

750 článkov
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu