Blog o slovenskom športe

Autor: Marián Betík | 27.10.2020 o 9:57 | Karma článku: 3,33 | Prečítané:  262x

Štát sa chová k športu macošsky. Keď už nechce šport masívne dotovať, mohol by aspoň nechať na pokoji tých, ktorí dotovať chcú. Napríklad pána prezidenta Dunajskej stredy.

Vyrástol som na košickom sídlisku, kde sme s kamarátmi mastili futbal od rána do večera. Všade naokolo boli parčíky s peknými trávnikmi, kde sme mohli lietať do sýtosti. Pouličné lampy boli blízko, preto sme v lete hrávali aj za tmy a cítili sme sa akoby sme behali po trávniku vo Wembley. Prakticky sme neboli chorí, chrípka nás prikvačila tak raz za tri roky, vážnejšie choroby sme vôbec nepoznali. Dnešné deti hrajú futbal virtuálne, nejedno nezvládne obyčajný kotúľ. 

V zime nám otcovia postavili ľad a po niekoľkých hodinách hokeja sme sa vracali domov ako snehuliaci. Od nežnej revolúcie sa na našom sídlisku odohrali významné zmeny. V okruhu jedného štvorcového kilometra zanikli štyri futbalové ihriská. Zato na tej istej ploche teraz máme päť supermarketov. Pri nakupovaní ušetrí občan minimálne 500 metrov chôdze. Vynikajúce pre jeho pohodlie, oveľa horšie pre jeho zdravie.

Šport nie je iba zmysluplné trávenie voľného času pre rekreantov. Má nepochybne niekoľko pozitívnych účinkov na organizmus. So športom sa starne pomalšie, telo je zdravšie. Je prevenciou vzniku nejedného zdravotného problému.

Niekoľko štúdií, uskutočnených vo vyspelých krajinách, ukázalo veľmi zaujímavé výsledky. Každé euro, investované do športu, vrcholového, výkonnostného, či amatérskeho, prináša štyri až päť eur profitu. Inak povedané – u ľudí, ktorí športujú, štát výrazne ušetrí na zdravotných a sociálnych výdavkoch. Športové veľmoci to pri svojom hospodárení berú výrazne do úvahy. Kým Slovensko investuje do športu zhruba 40 eur na obyvateľa ročne, také Francúzsko okolo 270 eur, teda takmer sedemkrát viac. Argumentácia našich politikov, že máme obmedzený balík peňazí a viac ich do športu investovať nemôžme, je scestná. V horizonte niekoľkých rokov sa každé vynaložené euro bohato zhodnotí. Aj výsostne pragmatický, či skôr ekonomický pohľad na šport ukazuje, že vložiť do neho finačné prostriedky je rozumné a vysoko efektívne. Nechce u nás štát na športe významne zarábať? Vyzerá to tak, že nie, veď aktuálna legislatíva o športe berie peniaze tým, ktorí sú ochotní investovať do športu. Oveľa vyššie náklady pre športových sponzorov mnohých z nich odradia a s podporou zrejme skončia. 

Dôsledky sú evidentné, ten najvýznamnejší – už spomínaní Francúzi žijú v priemere o 7 rokov dlhšie než Slováci. V závažných chorobách srdca sme v európskom rebríčku veľmi vysoko. Lekári upozorňujú, že je to priamy dôsledok sedavého spôsobu života. Inak povedané – Slováci venujú veľmi málo času fyzickým aktivitám a výrazne sa to prejavuje na ich zdraví.

Keď sa prejdete ktorýmkoľvek západným štátom, na každom kroku narazíte na trávnaté plochy, ihriská, cyklistické trasy, na ktorých sa nestretnete s automobilmi. Svetový trend je zrejmý – nechávať čo najčastejšie autá v garážach a presúvať sa na bicykloch, alebo pešo. Trebárs v kanadskom Montreale prejde každý dospelý občan v priemere 54 kilometrov týždenne na bicykli. Vedenie mesta masívne podporuje tento progresívny trend. Perfektne tam funguje bezplatné požičiavanie bicyklov, do veľkej časti mesta majú autá vjazd zakázaný. Na každých sto občanov Montrealu pripadá neuveriteľných 70 bicyklov!

Slováci zachytili tento trend. Mnohí už cestujú často do práce na bicykloch, šetria tým životné prostredie a utužujú svoje zdravie. Ale mohlo by ich byť niekoľkonásobne viac. Je početná skupina tých, ktorí by chceli, no nemôžu. Zásadnou prekážkou je poslabšia infraštruktúra. Cyklistické chodníky, pešie zóny, na ktorých autá nikoho neobmedzujú, nekrižujú, neohrozujú. Vytvárať športoviská, to je z hľadiska výsledného ekonomického efektu ako investovať do vysoko výnosných dlhopisov. Keď štát neinvestuje, nehospodári efektívne. Rušenie športovísk zakladá predpoklady na to, aby štát za svoju krátkozrakosť draho platil. Ak neberieme do úvahy už spomínaný finančný profit, dôsledky sú katastrofické. Výdavky na zdravotníctvo sa na Slovesnku zvyšujú alarmujúcim tempom.

V negatívnom rebríčku kardiovaskulárnych chorôb sme, ako už bolo spomínané, v Európe na špici, rapídne stúpa počet onkologických pacientov. Priamo to súvisí s nesprávnym spôsobom života. Človek, ktorý si pravidelne, aspoň trikrát do týždňa zašportuje, má o polovicu menšiu pravdepodobnosť, že ho postihne infarkt. 

Ak štát vedome ignoruje podporu športu, správa sa nezodpovedne k finančnému hospodáreniu i k svojim občanom. V tomto smere za športovými veľmocami výrazne zaostávame. Dôsledky znášame a budeme znášať mnoho rokov. Aj keby sme sa okamžite zmenili a investovali do športu, ovocie budeme zbierať rádovo o desať rokov.

Moji dvaja synovia športujú. Nemusel som ich nútiť, futbalová lopta ich opantala veľmi skoro. Ale ten úžasný pocit, preniesť sa s divoko bijúcim srdcom do „Wembley“ nezažijú. Developer si zmyslel postaviť nový obchod práve tam.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Dobré ráno

Dobré ráno: Kedy advokáti pracujú zadarmo

Vznikol u nás prvý pro bono rebríček.

Stĺpček Jakuba Fila

Figa borová v podaní Igora Matoviča

Krajina si zaslúži mať príčetného premiéra.


Už ste čítali?